Knights of honor...1.Kapitola (o 10 rokov)

14. května 2010 v 16:10 | Scattah
KNIGHTS OF HONOR
Uznávam, že tieto prvé diely sú ešte neni bohviečo xDD:..teraz sú lepšie xDD...ale nechce sa mi ich prerábať xD

1.Kapitola

14. storočie, roku 1 378. (o 10 rokov)
Pomaly som otvoril oči a pred sebou som uvidel môjho kamaráta Francoisa. "Preboha Francois čo tu robíš?" "Kráľ ťa
volá." "Áno už idem." Vyliezol som z postele, obliekol sa a rozbehol sa ku kráľovi. Ten na mňa čakal ako obvykle usadený vo svojom tróne. "Vitaj Piedro!" Pri kráľovi stál Aron. Učil ma šermovať. Podľa ich výrazov v tvári som tušil, že to, čo mi chcú povedať, nemôže byť dobré. "Piedro, muži kráľa Longbardana vtrhli na naše územie. Uniesli veľmi veľa ľudí. Jednoducho ti chcem povedať, že pôjdeš do Longbardovej ríše spolu s družinou a pôjdeš na jej čele." Toto som nečakal. Nezmohol som sa na slovo. "Vyrážate okamžite." "Áno pane." Podarilo sa mi zo seba dostať. Otočil som sa a vyšiel z miestnosti, rovno do stajní.
Onedlho už cválala celá naša družina k Longobardovej ríši. Šli sme tryskom, čiže sme hranicu prekročili už onedlho. Zastavili sme v jednej malej dedine. Ľudia na nás prekvapene pozerali. Niektorí muži zostali v dedine a ja spolu s Francoisom, Aronom a niekoľkými ďalšími mužmi sme vyrazili k zadnému vchodu do zámku a prešli sme až k podzemným žalárom. Začali sme otvárať cely, ale v tom som začul zhora hrozné výkriky a šľahanie biča. "Počkajte tu!" povedal som a rozbehol sa ku schodom. " Piedro! Kam si myslíš že ideš?" Volal na mňa Francois. "Hneď som tu!!" Vybehol som po kamenných schodoch a pomaly a čo v najväčšej tichosti som otvoril dvere. Uvidel som tam priviazanú ženu, ktorá mala na chrbte rozšklbané šaty a skoro celá bola zakrvavená. Pri nej stál Arnold, a bez milosti ju šľahal bičom. Žena neuveriteľne kričala. Vbehol som dnu, vytiahol meč a strčil som ho Arnoldovi do rany. "Ty!!!" precedil pomedzi zuby a preťal ma pohľadom. " Neveril si že prežijem???" "Dúfal som, že nie..." vytiahol meč a skrížil ho s mojím. "Nechaj ju na pokoji!" povedal som mu. "Hahaha myslíš, že poslúchnem niekoho takého ako ty???" "Myslím, že nemáš na výber." "Hahaha" zasmial sa Arnold a zaútočil. Bez problémov som jeho útok zastavil. Teraz už s útokom nečakal. Mal som šťastie, že som sa uhol, lebo jeho útok by mi odsekol hlavu. Zaútočil som ja. Prvý útok odrazil, ale druhý mu prerezal košeľu na ramene, kde mal hlboký rez. Spadol na zem a začal skuvíňať. Začal som ženu odväzovať, keď v tom Arnold zakričal: "Stráže! Votrelci!" Ženu som na poslednú chvíľu odviazal. Chytil som ju za ruku a vybral sa ku dverám, ale ona sa ani nepohla. "Poď" "Nie! Nikam s vami nejdem! Nemôžem..." "Prečo by si nemohla?" "Ak odídem, zabijú mi celú rodinu." "Kde je?" "Dole v žalároch." "Poď. Muži od nás v žalároch oslobodzujú ľudí, ktorých uniesli z našej dediny. Oslobodíme aj tvoju rodinu."
"Neverím vám" Prišiel som k nej bližšie a chytil ju za ramená. "Aspoň to skús."
Pustil som ju a pobral sa ku dverám. Žena chvíľu na mňa iba neveriacky pozerala, ale keď začula na schodoch dupotať stráže, rozbehla sa za mnou ku dverám. Zbehli sme po schodoch. "Kde je zavretá tvoja rodina?" " Tu hneď v prvej cele." Vykopol som dvere a rozhliadal sa po tmavej cele. "Ach nie" zavzlykala žena.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama