The Templar - Prológ

31. května 2010 v 15:07 | Scattah
Prvý diel jedného so sľubovaných príbehov...tento je pochopiteľne z historického prostredia x))...zatial prológ a už čoskoro môžte čakať ďalší diel x))...Hope you´re enjoy it xD

Prológ

Bolo mi ešte len trinásť, keď skupina lúpeživých rytierov vypálila dedinu, kde som spolu s rodinou býval. Vtedy sa nad nami skláňalo čierne nebo, pod ktorým sme prechádzali so strachom, že na nás spadne a rozmliaždi nás na zemi vlhkej od dažďa, ktorý z neho padal ako varovanie každých pár minút. Dlhé hodiny som sa skrýval hlboko v lese a čakal som, kedy sa to peklo skončí. Vo vzduchu sa vznášali oblaky sivobieleho dymu, ktorý ma pálil v pľúcach a zostával so mnou aj keď som zatvoril oči a nevidel plamene stúpajúce do nebies. Všetko mi mizlo pred očami...aj ten úbohý kúsok sveta, ktorý som poznal a miloval. Prešli dlhé hodiny, kým sa to skončilo. Čakanie plné sĺz, strachu a pocitu osamelosti ma napokon ukolísalo do nepokojného spánku.
Vzduch zaplnil hlasný dupot kopýt a vlhká zem sa priam otriasala pod spotenými konskými telami. Prudko som sa prebudil a ukryl sa hlbšie pod husté kríky tisu, ktorý rástol takmer po celom okraji lesa. Muži za hurónskeho smiechu a kriku precválali okolo a potom nastalo už len hrobové ticho. Desivé ticho. Nabral som trochu odvahy a vystrčil som hlavu spoza tisu. To čo som videl, bolo strašné. Tam kde kedysi stála naša dedina bolo len prázdno. Od lesa sa k tomu miestu plazila hustá hmla a miešala sa so striebristým dymom, ktorý stúpal z vypálených domov. Pomaly som sa postavil na nohy a ako námesačný som vykročil k miestu, kde sa ešte pred pár hodinami nachádzal môj domov. Každým krokom som sa dostával bližšie k dymiacim troskám a v prázdnom žalúdku som cítil napäté chvenie. Prekročil som trosky zbúranej palisády a poobzeral sa dookola. Smrť. Všade naokolo. Plazila sa po krvavej zemi ako mliečna hmla, vznášala sa vo vzduchu. Priam objímala nehybné telá na zemi s mŕtvym pohľadom v očiach. Bol to koniec môjho doterajšieho života. Koniec plánov. Zostal som na všetko sám. Ešte raz som sa poobzeral dookola a zaprisahal som sa, že túto pohromu pomstím. Že pomstím ľudí, ktorí tu padli. Pomstím moju rodinu, ktorá tu kdesi ležala medzi troskami. Prísahu spečatiť krvou... ako mi vždy matka hovorila. Tri kvapky dopadli na vlhkú zem, a ja som vykročil medzi hustnúcu hmlu, za novým životom o ktorom som vtedy nemal ešte ani potuchy...

Ako sa vám to zatiaľ pozdáva? x))
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama